25. marec

Marika Gašparová: Veľká rodina ma naučila modliť a mať viac času s deťmi

Rozhovor uverejňujeme v rámci kampane Deň počatého dieťaťa. Aj prostredníctvom svedectva takýchto osobností chceme šíriť motto kampane, že „Život je dar“.

Marika Gašparová žila pred desiatimi rokmi úplne obyčajný život všednej rodiny troch detí. Veľkú rodinu si niky nevedela u seba predstaviť. Dnes roztáčajú každý deň kolotoč pre 8 detí doma, oslavy u nich majú náramnú šťavu. Jej motorom je modlitba a dialóg.

Skús sa vrátiť v myšlienkach desať rokov dozadu. Ako vyzeral Tvoj bežný deň?

Ráno krátka modlitba, myšlienka, nachystať deťom do školy, behom do roboty, poobede učenie, večera, modlitba a spať. Sobota pracovná, v nedeľu svätá omša, varenie obeda. Keď vydalo, mali sme s deťmi nejaký program, poobede už každý zvlášť. Cez sviatky sa to trošku upokojilo. S manželom sme absolvovali za tých posledných 10 rokov duchovný víkend len 2x…

Spomínaš prácu. Čo si robila?

Bola som akurát rok v novej práci v zubnej ambulancii, predtým som robila na smeny v nemocnici.

 

Tvoj čas bol teda dosť vymeraný. Ostávalo Ti ho dosť na deti?

Pokiaľ sa dalo večer, no krátko, inak popri učení a cez víkend. V nedeľu spoločenská hra alebo v piatok večer sme si pozreli nejaký film.

Cítila si sa takto ako mama spokojná?

Nie, chcela som viac času pre rodinu, zmenila som preto prácu, túžila som menej pracovať kvôli nim.

Prekvapenie na 2x

Váš život šiel celkom v pokoji podľa bežných zvyklostí, až kým neprišlo prekvapenie.. Pamätáš si na to?

Áno, pamätám, mala som 42 rokov, keď sa narodila Romana Mária.

To nie je vek, ktorý vidia lekári na rodičke radi. Dali Ti to pocítiť?

Ale áno, presviedčali ma, že štvrté dieťa už môže mať Downow syndróm. Zmenila som lekárku – šla som k takej, o ktorej som vedela, že rieši rizikové tehotenstvá. Okrem podozrenia na Downa na mňa netlačila, posielala ma na genetiku, ale ja som bola rozhodnutá si dieťatko nechať. Rešpektovala to. Pri Romanke v práci aj v okolí mi dávali najavo, že to nevnímajú OK, v takom veku a ešte štvrté dieťa… Oveľa horšie to bolo o dva roky, keď som čakala v 44 rokoch Barboru Máriu…

Čiže Pán neostal len pri jednom prekvapení?

No to už bolo riadne prekvapenie, s ním mali problém aj rodičia z oboch strán, Moji sa o mňa báli…

Čo povedal manžel a staršie deti?
Manžel bol prekvapený, no prijal to.. staršie deti neboli nadšené. Ale dnes ich milujú!

Ako vnímaš s odstupom času toto svoje zrelé materstvo?

Sú obrovským darom, hoci pri Barborke som sa bála – bolo to náročné ustáť aj pre mňa. Ale som veľmi vďačná Bohu, že sme tu obe a môžem byť s rodinou. Mám pocit, že som zrelšia, inak a viac vnímam veci. Aj keď fyzicky je to náročnejšie, je to krásny čas.

Materstvo ma posunulo do zrelosti

Keď porovnáš vašu rodinu spred tých desiatich rokov a teraz – čo sa všetko zmenilo zvonku aj vnútri, v srdci?

Ja som doma, ale s manželom sme stihli absolvovať v spoločenstve duchovné aktivity pre páry, staršie deti dospeli. Máme viac času na seba, na rozhovory. Za seba poviem, že som sa posunula tiež v duchovnej oblasti dopredu. Akurát pred rokom to bol ťažký čas – Barborka sa narodila v 6. mesiaci, šlo nám obom o život. Navyše som bola profimama dvom deťom, ktoré museli potom do inej rodiny.

Mnohé mamy hovoria, že nemajú čas na Boha, modlitbu, duchovno počas materskej… Ty hovoríš, že si sa duchovne posunula. Ako sa to dá?

Nebolo to ľahké – ale naučila som sa modliť viackrát počas dňa, nie dlho, krátko… Zo začiatku som mala výčitky, že dávam Bohu také omrvinky. Momentálne som spokojná, chvály si dávam pri varení, kočíkovaní, učím sa modliť viac vždy znova a znova…

Nikdy si sa necítila na veľkú rodinu. Aj si to Bohu povedala – že či to nepreháňa s takými ponukami?

Pri Romanke som to od Boha prijala, aj keď sa mi zmenil plán. No trvalo mi to prijať… Chcela som zmeniť prácu, byť profimama. Toto sa muselo odložiť o dva roky, aby som sa popri Romanke vládala postarať ešte o dve deti. Ale Boh nám poslal ešte aj Barborku…

Koľko vás je vlastne teraz doma?

Okrem nás dvoch s manželom dve dospelé deti, Tomáš teenager, dve tieto naše dievčatá – Romanka tri roky a Barborka 15 mesiacov a tri deti mám ako profimama: Charlotte má 5 rokov, Lilien 2 a Natálka 10 mesiacov. Charlotte a Romanka chodia do škôlky, ale toto by som veru pred desiatimi rokmi vôbec nedala. Pomáhajú nám aj naše veľké deti, pretože pôvodne ako profimama som mala mať len jedno dieťatko, no prišla corona a s ním ďalšie dve… Dá to zabrať.

Ako sa k tomu počtu „drobcov“ postavili vaši veľkáči?

Ďakujem, máme všetci čo robiť, ale ideme s pomocou Božou. Veľkáči hundrali, keď pribudli ďalšie dve profi deti, ale keď sme si rozdelili úlohy aj finančné ohodnotenie, v modlitbe a dialógu ideme dalej! Učím sa odovzdávať všetko Bohu. Určite si aj veľké deti uvedomujú, aké majú skúsenosti. Niekedy to ide ťažšie, inokedy fajn, no aj sa nasmejeme, keď „padne systém“.

Muž, ktorý toto prijme a vydrží, je budúci svätec. Ako to dáva ten Tvoj?

Tiež mal problém, keď prišli v septembri ďalšie dve profi deti, ale ustál to. Momentálne zostal na pol roka na MD s Barborkou, aby sme to dali s ostatnými deťmi. Som mu za to vďačná, lebo ja idem stále naplno.

Je ešte nejaký sen na zozname u Teba, ktorý by Ti Boh mohol splniť?

Zatiaľ sa len pýtam, či to, čo robíme, je správne – keď máme svoje dve malé deti. Čakám na odpoveď a chcem ju prijať.

Mária Kohutiarová