25. marec

Výnimočný Deň počatého dieťaťa

 
 

Čaká nás skutočne výnimočný Deň počatého dieťaťa. Mysleli sme si, že výnimočné bude najmä to, že ide o jeho 20. výročie, ale pamätať si ho budeme kvôli niečomu inému – musí prebiehať takmer výlučne iba vo virtuálnej podobe. Ale o to viac môže zasiahnuť reálny život spoločnosti.

Kde sa podela  tá sebaistota moderného človeka, s ktorou sme sa mohli doteraz bežne u ľudí stretávať?  Kde sa vytratila sebaistota, že všetko máme vo svojich rukách? Ľudia odrazu pôsobia placho, neisto a akosi bezbranne. Realitu a prítomnosť predátora, ktorý nie je viditeľný voľným okom, už všetci berú ako krutý fakt. A to aj tí, ktorí to pôvodne zľahčovali alebo si pred tým zakrývali oči.    

Opatrenia proti šíreniu vírusu zasiahli aj túto výročnú kampaň ku Dňu počatého dieťaťa. Má to mnoho negatívnych dôsledkov v podobe zrušených aktivít na námestiach, rozdávania bielej stužky, zrušeného koncertu či konferencie Vyber si život. Na druhej strane táto situácia nám dáva šancu lepšie precítiť podstatu Dňa počatého dieťaťa. Veď v takejto atmosfére krehkosti ľudstva i každého z nás sa kampaň ku Dňu počatého dieťaťa ešte nikdy neuskutočnila. 

Biela stužka, symbol kampane na podporu práva na život a ľudskej dôstojnosti nenarodených, je v týchto dňoch symbolom všetkých nás. Všetci si priam bytostne uvedomujeme vlastnú zraniteľnosť a bezmocnosť. A tiež našu nevinnosť a nezaslúženosť tohto údelu. Cítime sa byť takí maličkí. Možno podobne ako tí najmenší z nás – nenarodené deti. Ony sú tými najnevinnejšími a nejzraniteľnejšími ľuďmi, akých si len vieme predstaviť. Sú také maličké, že niektorí ľudia nechcú pripustiť ich existenciu. Zdajú sa im príliš malé a neviditeľné, napriek evidentnému faktu o ich existencii. A predsa sú tu medzi nami, najmenší z nás, závislí na jednom jedinom – na láske a solidarite ľudí okolo seba. Nie sme na tom podobne aj my všetci?

V tomto týždni môžeme s ešte väčšou účasťou myslieť na nenarodené deti a zapojiť sa aspoň virtuálne k podpore ich práva na život a uznaniu ich ľudskej dôstojnosti. Pripnúť si bielu stužku do profilu, pozdielať nejaký pekný status či blog pre šírenie úcty k ľudskej dôstojnosti… Veď tým nepomôžeme iba im, ale každému zraniteľnému človeku, každému z nás.  

Marek Michalčík