25. marec

Život je krásny očami pôrodnej asistentky Katky

Katka, študuješ odbor “pôrodná asistentka”. Prečo si si ho vybrala?

Celkom náročná otázka. Strednú školu mám odbornú ekonomickú. Počas posledného ročníka si každý mladý človek kladie zásadné otázky – Kam smerovať ďalej? Chcem robiť toto väčšinu svojho života? Je to to, čo ma napĺňa? Ísť na vysokú školu alebo sa zamestnať?

Ako si vyhodnotila tieto tvoje vnútorné otázky?

Účtovníctvo sa mi počas štúdia páčilo, ale necítila som spokojnosť. A tak som si začala prechádzať všetky odbory, ktoré ponúkajú vysoké školy. Úprimne vám poviem, že keď som našla názov pôrodná asistencia, tak som nevedela, o čo sa jedná, takže som si začala vyhľadávať čo to vlastne je. Po dlhšej analýze som si povedala – „ Toto je ono! Chcem byť pri príchode nového človeka na svet a sprevádzať mamičky. Skúsim to.“

Čo všetko obnáša odbor pôrodná asistentka?

Pôrodná asistencia obnáša mnoho práce. Záleží na akú oblasť sa pôrodná asistentka zameria. Naša práca začína už pred tým ako príde tehotná žena na pôrodnú sálu. Začína edukáciou ako sa starať o zdravie dievčat a žien, v prípade plánovaného tehotenstva ako pripraviť telo na tehotenstvo. Máme na starosti aj predpôrodné kurzy, kde pomáhame ženám porozumieť, čo sa s ich telom deje a je tu zahrnuté aj cvičenie. Taktiež pracujeme na rôznych oddeleniach v nemocnici – gynekologické, šestonedelie, novorodenecké oddelenie. Niektoré pôrodné asistentky pracujú v gynekologických ambulanciách, iné na pôrodných sálach. Na pôrodnej sále pomáhame pri pôrode žene, no veľa ľudí nevie, že aj my môžeme samostatne odvádzať fyziologické pôrody. Tých je na Slovensku ale málo, pretože epidurál je žiadaný pri vysokom počte pôrodov. Po pôrode pomáhame žene so správnym kojením a kontrolujeme ich stav.

Si spokojná so svojím rozhodnutím?

Nevedela som na 100 percent, do čoho idem. Bola som spokojná, ale občas prišli pochybnosti. Prelomový čas, kedy som pocítila, že som na správnom mieste, bolo pred pár mesiacmi – v septembri 2021 v Martinskej nemocnici na pôrodnej sále. Ocitla som sa pri pôrode dievčatka. Pôrod bol odvedený s veľkou pokorou. No najsilnejším momentom bolo, že som mohla pozorovať pri práci pre mňa môj najväčší vzor z odboru pôrodníctva. Bol to pán doktor Imrich Žigo, ktorý skoro presne pred 21 rokmi pomohol na svet aj mne. Hneď ako dal mamičke dieťatko, poďakoval Bohu. A vďaka nemu som prišla na to, prečo stojím na pôrodnej sále: Chcem s pokorou a láskou pomáhať podobne ako on. Nemôžeme očakávať, že sa svet stane lepším miestom, ak nepriložíme ruku k dielu.

Si tak veľmi blízko pri zrode nového života. Aké asociácie sa ti spájajú s príchodom nového človiečika na svet?

Určite slová ako láska a radosť. Jeden z mojich najobľúbenejších momentov je, keď sa po pôrode pozriem na mamičku a bábätko, prípadne aj na otecka a vidím všetky tieto krásne emócie.

Z pohľadu pôrodnej asistentky ako prvé slová sa mi vybavia pokora a vďačnosť. Keď vidím príchod bábätka cítim, že bez pokory by sa mi ťažšie žilo, no povedzme si úprimne – naučiť sa pokore je náročné. Myslím si že je dôležité sa ju učiť, pretože my tu nie sme na to aby sme sa hrali na Boha. Sme tu na to, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách pri starostlivosti o mamičku a bábätko.

Heslom našej kampane je Život je dar. Ako to vnímaš ty?

Život je obrovský dar a požehnanie. Nikto nevieme, koľko máme času tu na zemi, preto by sme ho mali brať ako dar a byť vďační za každý nový deň.

Ako na teba vplýva súčasná situácia na Ukrajine. Mnoho žien rodí v provizórnych podmienkach, suterénoch, ostreľovaných mestách…

Je to niečo, čo by som nechcela nikdy zažiť a veľmi ťažko sa mi to v týchto dňoch prijíma, že sa niečo takéto deje. Je to pre mňa veľký výkričník v živote, lebo aj keď sa mnohí hnevajú na naše zdravotníctvo (určite aj oprávnene), tak treba otvoriť oči, lebo sa naozaj máme dobre. Naše ženy nerodia počas strieľania a za zvuku sirén a ani v metre. Som vďačná, že naše ženy môžu rodiť v nemocnici, kde sa personál snaží urobiť všetko, čo je v ich silách, aby mamička a dieťatko mali  potrebnú starostlivosť.

Za rozhovor ďakuje Andrea Žiaková