Chceme sa s vami podeliť o inšpiratívny príbeh ženy, ktorá prešla náročnou cestou, no napriek prekážkam sa rozhodla bojovať za život svojho dieťaťa. Je to jedna z mnohých matiek, ktoré našli pomoc v projekte Zachráňme životy, a jej príbeh je súčasťou našej knihy Zaskočené životom, ktorú sme vydali na jeseň.
Tento príbeh je výnimočný tým, že poznáme jeho pokračovanie – a radi sa oň s vami podelíme.
Mám dve dcérky, o ktoré sa starajú moji rodičia. Rozhodla som sa ísť pracovať mimo bydliska, aby som zarobila nejaké peniaze a mohla sa s mojimi deťmi osamostatniť. Namiesto toho som si však poriadne skomplikovala život. Do môjho života vstúpil nový muž a po polročnej známosti som s ním otehotnela. Som v šiestom mesiaci tehotenstva a zistila som, že otec dieťaťa je cudzinec, ktorý sa predo mnou vydával za niekoho iného a vystupoval pod falošným menom. Na tento podvod som prišla len nedávno. Prerušila som s ním všetky kontakty.
Rodičia ma už k sebe nechcú zobrať, nemám s nimi dobrý vzťah a najmä otec ma v dome nechce. Zrazu som sa ocitla bez strechy nad hlavou a akejkoľvek pomoci. Vždy som riadne pracovala, ale teraz to už nebude možné. Bez pomoci dobrých ľudí to nezvládnem. Prvých som našla v azylovom centre. Na dieťatko sa teším, aj keď viem, že to bude veľmi ťažké. Chcem sa však postupne postaviť na nohy a zobrať si k sebe aj svoje dcérky.
Slzami zmáčané líca,
do tváre vyryté vrásky.
V živote som chcela jedno,
mať troška lásky.
A keď som sa opäť sama
zobudila v smutné ráno,
napriek všetkému som povedala
novému životu áno.
V azylovom centre som našla pokojné bývanie. Podarilo sa mi skontaktovať sa s svojou matkou a vziať si obe dcéry na dva týždne na prázdniny. Hoci mi tehotenstvo dávalo zabrať, snažila som sa chodiť s dcérami na výlety a brala som so sebou aj deti iných klientiek, ktorým som sa rada venovala.
Môj syn Mirko sa narodil v auguste a do pôrodnice nás prišla pozrieť aj mama s oboma jeho sestrami. Stretnutia som sa obávala, ale mama to prijala dobre. Veľmi som si želala obnoviť vzťah s oboma rodičmi.
Po opustení pôrodnice nastal chaos vo vybavovaní rodičovského príspevku, pretože otec Mirka žije v Rakúsku a bolo náročné nielen sa s ním skontaktovať, ale aj vybavovať všetko cez úrady. Všetko to veľmi dlho trvalo a malo svoje pravidlá, čo sa odrazilo aj na mojom zdravotnom stave a z čoho bol z toho nervózny aj Mirko. Postupne som stratila mlieko a Mirko začal papať umelé príkrmy. Po dlhšej dobe rakúske úrady schválili rodičovský príspevok, čo mi umožnilo vydýchnuť.
Začala som viac komunikovať s mamou a vzhľadom na zhoršený zdravotný stav svojho otca som sa rozhodla presťahovať k domov. Vrátila som sa k svojim dcéram a všetci súrodenci teraz vyrastajú spolu. Ďakujem všetkým darcom, ktorým nie je osud cudzích ľudí ľahostajný.
Príbeh nekončí stránkami knihy. Vďaka novým rozhodnutiam a okolnostiam sa jej život stal ešte bohatším a krajším, než si kedy dokázala predstaviť. V tejto časti sa s vami podelíme o pokračovanie jej cesty.
Po otcovej smrti som prebrala starostlivosť o domácnosť. Vzťahy s mamou sa zlepšili ešte viac a najdôležitejšie bolo, že súrodenci vyrastali spolu. Mirko nastúpil do škôlky a mne sa podarilo nájsť prácu. Dni a týždne plynuli a ja som neprestávala veriť, že aj pre mňa existuje muž, ktorý so mnou zostarne. Časom som ho spoznala. Keďže žije v zahraničí, fungovali sme najskôr na diaľku. Veľa sme si písali, časom spoznal moje deti, strávil s nami vianoce. Mirko aj so sestrami si ho veľmi obľúbili. Cítili sme čoraz viac, že chceme byť spolu a nakoniec sme sa zosobášili.
Dnes už je to rok čo som vydatá pani a syn si v manželovi našiel vytúženého otca. Žijeme spolu v zahraničí, obaja pracujeme a snažíme sa tráviť čo najviac spoločného času ako rodina. Keď som bola v azylovom dome a žiadala som o pomoc cez projekt Zachráňme životy, neverila som v lepšiu budúcnosť. Dnes však viem, že každý môže byť šťastný. Treba sa však zaprieť, postaviť pevne na nohy a mať pevnú vieru v seba, že to dokážem. Ďakujem za pomoc, ktorá ma postavila na nohy!